Vážení Lenartovčania, drahí priatelia!
Rok čo rok prichádzame k Pamätnej tabuli venovanej hrdinom druhej svetovej vojny, aby sme vzdali úctu tým, ktorí sa zaslúžili za naše oslobodenie, za náš lepší a krajší život. No myslíme aj na tých, ktorí priniesli najkrutejšiu obeť – svoj vlastný život v boji za slobodu. Túto vzácnu chvíľu nevynecháme ani tento rok, aj napriek koronakríze.
Dnes, v predvečer výročia oslobodenia obce, myslíme na jej symbolické narodeniny. Prešlo 76 rokov od udalosti, na ktorú by mal pamätať každý Lenartovčan. Veľa z toho, čo sa udialo počas šiestich rokov hrôzy a neistoty v Lenartove, sa natrvalo vrylo do naších pamätí z rozprávania priamych účastníkov. Veľa udalostí už dnes vieme iba z toho, čo sa šíri ústnym podaním. Lebo priami svedkovia z tohto ukrutného obdobia odchádzajú. Je už veľmi málo tých, ktorí besnenie fašistického pekla prežili.
Kronika našej obce zaznamenáva:
„ …V roku 1939 si Lenartov žil svojím životom. V lete, pri napadnutí Poľska, nastal v dedine ruch. Cez našu obec pochodovalo do Poľska nemecké vojsko. Aj v roku 1941 – keď Nemci napadli Sovietsky zväz – nemecké vojská prechádzali na východný front a vtedy už aj Slovensko bolo do vojny zatiahnuté – Lenartovčania tušili, že ich nečaká nič dobré a ich obavy sa naplnili. V roku 1942 veľký ľadovec, tesne pred žatvou, zničil celú úrodu…“
Útrapy našich starých rodičov sa prehĺbili. Vojnové besnenie sa stupňovalo. Bieda, hlad a blížiaci sa front neveštil nič dobré. Bola nariadená evakuácia dedín a povinné práce na zákopoch s dozorom nemeckých vojakov neobišli ani Lenartovčanov.
Na východnom fronte bojovali aj naši slovenskí vojaci a za chrbtom nemeckej armády sa začalo organizovať Slovenské národné povstanie. Naša účasť v ňom bola výrazná. Partizánska skupina LIPA vyslal do sveta jasný signál nebojácnosti a odhodlania brániť svoju rodnú hrudu, svoje domovy a blízkych.
Boje vrcholili, obetí pribúdalo. Jednak tých, ktorí boli nasadení priamo na fronte, ale aj tých, ktorí boli mobilizovaní. Ťažké boje na Dukle a vyčerpanosť Nemcov dával jasný signál, že melú z posledného. Agresor pochopil, že vojnu prehral a pred vojakmi Červenej armády nemal na výber.
19. januára 1945 vojaci Červenej armády oslobodili od Nemcov našu obec. Množstvo vojakov porazenej armády ustupovalo smerom na Orlov. Lenartov, tak ako aj iné obce a mestá, ostali poznačené obeťami. V našej dedine si vojna vyžiadala 11 ľudských životov. Boli to obyčajní ľudia, ktorí mali svoje plány a sny… Mali svoje rodiny, blízkych… A predsa ich život vyhasol pod paľbou guliek, mín a bômb. Je našou povinnosťou pamätať si na tieto udalosti a odovzdávať ich ďalej. Najmä my, ktorí sme sa narodili po druhej svetovej vojne a nezažili jej krutosť, by sme svedectvo otcov a starých otcov mali pripomínať mladej generácii a naším deťom.
Je našou povinnosťou pripomínať a nezabúdať!
Preto aj dnes si ctíme pamiatku tých, ktorí sa i napriek nepriaznivým podmienkam dokázali vzoprieť zlu, totalite, bojovať za svoje ideály, podstúpiť utrpenie a aj zomierať.
Česť ich pamiatke!
Ing. Jana Bľandová, MBA, starostka obce.
Vzdať úctu pri Pamätnej tabuli hrdinom druhej svetovej vojny je možné iba so zreteľom na aktuálnu epidemiologickú situáciu.
