Je 19. január 2022 a po roku sme sa znova stretli, aj keď v obmedzenom počte, pri pamätnej tabuli, aby sme si pripomenuli 77. výročie oslobodenia našej obce. Prišli sme vzdať hold na pietne miesto, kde do kameňa sú vryté mená Lenartovčanov, ktorí v boji za slobodu obetovali to najcennejšie, čo mali – svoj život. Im patrí hlboká úcta a vďaka.
V Lenartove je už málo tých, ktorí si pamätajú besnenie vojny, ktorí jej krutosť zažili na vlastnej koži, a ktorí majú pred očami nemecké uniformy pochodujúce Lenartovom. No nájdu sa aj takí, ktorí si presne pamätajú – v ktorom dome sa ubytoval nemecký veliteľ, aké pohodlie a ústupky mu museli domáci urobiť, aby sa cítil dobre. V pamäti mi rezonujú spomienky našich najstarších občanov, ktorým sa pri slove vojna vytvorila kulisa vojnového Lenartova – drevené chalúpky učupené pod snehom a v nich vystrašení ľudia. Báli sa nielen o svoj život a majetok, báli sa o svoje deti a nevedeli, aká bude ich budúcnosť. Ešte aj po rokoch a na sklonku svojho života boli ich spomienky živé, farebné, plné detailov, ale aj sklamania. Toto im táto nezmyselná vojna vzala, toto im spôsobila, ale nikdy z ich úst nebolo počuť, že sa vzdali osudu a rezignovali.
II. svetová vojna priniesla obrovské ľudské a materiálne obete. Slováci nevyznávajúci hodnoty fašizmu sa aktívne postavili do boja proti nemu a mnohí za to zaplatili vlastným životom. Každá vojna je krutá, či už je útočná alebo obranná. Krutá je tým, že v nej prichádzajú o život nevinní bez ohľadu na vek, pohlavie, politické či náboženské presvedčenie. Každý vyhasnutý ľudský život bolí. Preto poďakujme všetkým, ktorí obetovali svoj život v boji za slobodu a pri oslobodzovaní našej obce.
Myslíme aj na tých, ktorí nikomu nič neurobili, žili si svoj jednoduchý dedinský život a delostrelecký granát preťal niť ich života. Rodiny prišli o svojich blízkych, synov, dcéru, otcov…Smútok, žiaľ a slzy v rodinách prevýšili otázky – prečo? Prečo oni? Veď nikomu neublížili, len čakali, kedy sa táto prekliata vojna skončí…Veľa otázok, málo odpovedí.
Je na nás, aby sme nikdy nezabudli na 60 miliónov obetí. Z dejín sa treba poučiť, lebo je dôležité, aby sme ich aj poznali. No nielen my, ktorí o hrôzach vojny vieme z rozprávania našich rodičov, starých rodičov, dedov, ale aj generácie, ktoré vojnu poznajú, našťastie, už iba z učebníc.
Uctime si preto nielen pamiatku našich padlých hrdinov, ale aj pamiatku všetkých obetí II. svetovej vojny tichou spomienkou a minútou ticha.
Česť ich pamiatke!
Do osláv 77. výročia oslobodenia obce sa zapojili aj žiaci základnej školy a klienti komunitného centra.
Podporné aktivity – ZŠ: rozhovor so žiakmi 4. ročníka o knihe Spomienky na Druhú svetovú vojnu v Lenartove, výtvarná súťaž s tematikou protifašistického odboja a oslobodenia obce. KC: Premietanie rekonštrukcie bojov a oslobodenia, symbolická spomienka na padlých hrdinov obce Lenartov za našu slobodu.
