My vieme, že práca so žiakmi z generačnej chudoby je každodenným bojom o rozvoj potenciálu detí, ktorých štartovacia čiara je ďaleko za zázemím detí zo strednej a vyššej vrstvy. Aj preto sme dali žiakom možnosť prísť na fašiangový Karnevalobašavel v oblečení podľa ich možností. Nielen v karnevalovej maske, ktorú by aj tak všetci nemali. Žiaci mohli prísť do školy bez masky, len v šatách. Prišli s dobrou náladou, zatancovali si, vyšantili sa a zažili spoločný pocit radosti.
V rámci Dňa komplimentov žiaci diskutovali o prezentácii, skúsili vyjadriť pochvalu svojim spolužiakom, povedať im niečo milé, oceniť prácu kuchárok, pani upratovačky. Dali to na papier a zhotovili nástenku s komplimentmi.
Vo februári sme sa zapojili do výtvarných súťaží Poľovníci v tvorbe detí, Keď sa jeden svet dotkne druhého a Môj deň v hasičskej zbrojnici. Vyhotovili aj Valentínky pre tých, ktorých majú radi.
Moderné vyučovanie nezačína učebnicou, či triedou. Začína vzťahom, bezpečím a atmosférou v triede. My učitelia však často cítime, že trieda niekedy „nefunguje“, aj keď robíme maximum. Žiaci sú nesústredení, konfliktní, unavení alebo málo motivovaní. Častokrát aj drzí, problémoví, nezvládnuteľní. Škola si plní svoju úlohu: odovzdáva vedomosti, nastavuje pravidlá a hranice. Nikdy však nebola miestom, kde sa vytvára charakter dieťaťa. A nikdy ním nebude. Charakter sa buduje doma, v každodenných maličkostiach, ktoré rodičia častokrát podceňujú.
A preto, rodičia, nezanedbávajte spôsob, akým sa so svojím dieťaťom rozprávate, čo hovoríte o druhých, či mu dovolíte všetko, čo chce. Lebo potom sa čudujeme, že dieťa nevie čakať, vykrikuje, nerešpektuje autority, nevie prijať napomenutie, klame a odvráva. Keď sa z niekoho vysmieva, je to výsledkom toho, že už doma vidí, že pravidlá sú niečo, z čoho si môže robiť posmech a že vinný je vždy niekto iný. A to niekde je domov. Škola môže posilniť to, čo bolo vybudované, ale nemôže nahradiť výchovu, ktorá chýba.




